Okolitá scéna sa pomaly začína meniť. Svetlo sa stáva ostrejším a vzduch reže okolitú realitu tak, aby hrany ktoré vidíme sa nám svojim ostrím vnárali do duší. Vzduch je iný. Pri pohľade bolí a vždy mi pripomína koniec. V detstve bola jeseň pre mňa synonymom odchodu. Teraz odchod vystriedal pocit konca. Nemožnosti návratu.Zároveň aj pocit, že perspektíva nehrá žiadnu úlohu a v istých momentoch môžeme vidieť za obzor. Že veci okolo nás sú pevne ohraničené a zotrvávajú na svojich miestach.Všetko má svoje miesto a hranice a svet je nakreslený presnou rukou umelca, ktorého línie sú na milimeter presné.Akoby ma zrak prestal klamať a ukázal mi náhle svet taký, aký je v skutočnosti. Vidím jasnejšie a do väčšej diaľky. Skutočnosť získava ďalšiu kvalitu, ktorá ostala doteraz skrytá. Hĺbku priestoru, svetla a farieb.
Jeseň sa každoročne hrá na vraha. Zabíja leto svojou úprimnou ostrosťou, vysúša z čiel pot a potichu pripomína blížiacu sa zimu.Pokušenia sa pomaly vytrácajú a na dvere mi váhavo klope odriekanie. Zmyselnosť ktorá počas leta kráčala stredom ulice a pútala pohľady odchádza so zvesenou hlavou do ročného zabudnutia. Ulice sa začínajú zahaľovať ako mladé telá, ktoré s nechuťou halia svoju miznúcu krásu do hrubších kusov oblečenia.
Jeseň je najúprimnejšia zo všetkých období.Stará dáma v klobúku s vtáčími perami. Neklame telom ako leto, nemr(a)zí ako zima.Jar je jej mladšia sestra. Je vyrovnaná a pripomína mi tak ťažko dosiahnuteľný stred. Vždy na jeseň mám chuť miznúť. Opustiť mesto a vytratiť sa niekam preč. Cítiť vzduch, dotýkať sa ho prstami, cítiť prázdno, odpustiť ľudom a venovať sa priestoru. Kráčať z kroka na krok, túlať sa vetrom a vysedávať o samote uprostred poludnia v reštaurácii ktorá stratila pompézny názov letná.Objednať si posledné a privítať jeseň fľaškou bieleho v ktorej sa budú odrážať farby vyhasínajúceho leta.
Budem ochutnávať ulice, kedysi horúce, teraz chladne odrážajúce slnko, ktoré sa v týchto chvíľach stáva mojim priateľom.Stratiac svoju mladícku vášnivosť naučilo sa na sklonku svojej púte vychutnávať chladnú, stoickú rozvážnosť staroby.
Pozorovať deti a starých ľudí. Uvedomovať si plynutie života a jeho kontrasty ktoré formujú naše hranice. Hranice treba naplniť zmyslom, potrebnú pečať vtlačiť do prázdnych tvárí. Vo vzduch je cítiť babie leto ktorým spomínam na predošlú mladosť a snažím sa ju na poslednú chvíľu zachytiť v poletujúcich chumáčoch v ktorých cestujú malí pútnici.Než však stihnem vystrieť ruky odlietajú.
Chlad večera ktorý prichádza nečakane ako smrť nadránom. Plaziaca sa hmla, svojou vlhkosťou pripomínajúca slzy, ktoré stekali kedysi dávno po blízkej tvári, prináša chlad ktorý treba opatrne zaháňať.Obrysy hôr ktoré menia farbu, horia a nahrádzajú svojou žiarou slnko ktoré sa medzitým pobralo na odpočinok. Brodím sa lístím, cítim jeho vôňu. Pach hniloby zmiešanej so zbytkami posledného dažďa. Rozklad ktorý na prvý pohľad nevidno,no dá sa vycítiť z pôdy a z povetria.Sladkastý zápach zániku...
Keď sa vrátim domov zakúrim a dám si teplý čaj...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
27 komentárov:
zo vsetkych rocnych obdobi milujem najviac jesen, nikdy som necitala nic tak povabne v svojom smutku, poeticnosti a pravdivosti...
aj ked "moja jesen" je o poznanie farebnejsia...
milujem JESEN, lahodny dotyk vetra na tvari a jeho smelost, ked nakuka pod saty, milujem stromy, ktore sa den co den prezliekaju do pestrejsich siat, nezamenitelnu farbu modrej oblohy - unavenú a pokojnú ako vzdych, milujem lenivo-uspavajucu piesen babieho leta, hrozno sladke a lahodne ako bozk, dotyk a vonu zeme, je vlhka a tepla ako telo po milovani, vykrik draveho vtaka, ktory kruzi nad korunami stromov, atramentovu oblohu s padajucimi hviezdami, clovek si moze zazelat, aby....
os: krasne,este sa musim vela ucit. dakujem :)
ach, to nie...
tvoje obrazy su neskutocne, neskutocne...
Že veci okolo nás sú pevne ohraničené a zotrvávajú na svojich miestach. Všetko má svoje miesto a hranice a svet je nakreslený presnou rukou umelca, ktorého línie sú na milimeter presné.
Zmyselnosť ktorá počas leta kráčala stredom ulice a pútala pohľady odchádza so zvesenou hlavou do ročného zabudnutia.
ach a toto... toto je uzasne
Plaziaca sa hmla, svojou vlhkosťou pripomínajúca slzy, ktoré stekali kedysi dávno po blízkej tvári, prináša chlad ktorý treba opatrne zaháňať. Obrysy hôr ktoré menia farbu, horia a nahrádzajú svojou žiarou slnko ktoré sa medzitým pobralo na odpočinok.
ide iba o pocit ktory mas z veci ktore su okolo. ten treba zachytavat.som rad ze sa ti pacilo :) )
pacilo sa mi doteraz vsetko, co si napisal...
pripominas mi umenie vkladat pocity do poetickych obrazov a vdychovat im zivot...
volakedy som to trochu ovladala, posobenim v prisne-udernom-a-neosobnom prostredi som o tuto schopnost, zda sa, prisla...
moje veci su sice citatelne, nie vsak poeticke...
je cas vratit sa k poezii :)))
krasny den, tyzden, mesiac... hviezdy :)
os: trochu pragmatiky nezaskodi :)) ja by som zase prijal o cosi viac citatelnosti, jasnejsiu strukturu textu,urcitu pribehovu stopu, vyraznejsiu narativnu stopu....atd. Poezia je vsade naokolo, co raz mas v sebe, to nestratis....
dakujem, aj tebe :)
:)
no tak na pribehy som ako stvorena a keby som mala pouzit slova mojej kamaratky, tak ta hovori, ze by som vedela zdramtizovat aj telefony zoznam :)
pragmaticnost je sice fajn, no nehodi sa celkom k mojmu naturelu, lebo ja som vlastne celou bytostou snilek...
nevyliecitelny :)
to by bolo postav a roznych rovin, o pribechoch nehovoriac. mohla by si to skusit :) urcite by to bolo originalne. dialogy cisiel, monology ulic, ...:))
pragmatike nerozumiem ani ja,preto dej a pevne stanovene pravidla mi nie su prilis po chuti :)
hmmm....pekne napisane: dialogy ulic, monology cisel...
mna obcas fascinuje predstava, kolko uzasnych ludi sa moze za tymi anonymnymi cislami skryvat, ale ta myslieka mi nenapada aj pri kazdej ceste autobusom... bzmenne tvare a za nimi tisice myslienok a vo vnutri tisice prezitych osudov...
oprava: ta mysleinka mi napada aj pri kazdej ceste autobusom :)
Jesen - no ja asi nedokazem popisat ten pocit co sa ma zmocni ked zrazu zistim, ze rano vstavam opat do tmy. Ze na strome prvy zlty list pada k zemi. Ze cez noc a cez okno sa vkradne prvy chlad.
Smutok? Strach? Neviem. Ale priznavam sa, ze to nemam rad. Ja milujem leto. Najviac. Klamem telom letom spolu s nim. Najradsej.
.
Velmi sa mi paci ako ukladas pismena slova myslienky... velmi.
Aj ja uz mam jesen. V sebe vnutri. Ibaze ta moja uz zacina krehnut prvymi mrazmi.
Velmi pekne napisane.
fanatic: dakujem :) ja to mam nejako naopak, cim som starsi tym viac mi je jesen blizsou, v detstve som bol jarou, v puberte letom, teraz zacinam koketovat s jesenou....:)
coy: :) obcas aj mna zamrazi...
:)Len logicky uzaver. NESTARNEM :D
fanatic: ako to robis? hod sem recept :)
neskutocne napisane....
toto mozem...
aj diskusia bola skvela...
To je jednoduche stale aj s pribudajucimi rokmi mam najradsej leto... :)
fanatic: ahaaa, autosugescia, moze byt :)
arwen: dakujem, si mila :)
jaka autosugescia. Vsak len logicky vyvod. Pises, ze ako starnes tak sa ti viac a viac paci jesen a mne furt leto... roky pribudaju ale... nestarnem ;)
fanatic: uz viem,jasne,idem na to :))
nevzdávaj sa jesene, nepočúvaj fanyho :)
aj keď je LETO únavné a lahodné ako striekajúca šťava ovocia a dotieravý hmyz, plazivé teplo a ošiaľ kúpalísk, pulzujúce slnko a prázdninové lásky, padajúce hviezdy a kotúľanie dolu stráňou , milenci v tráve a tráva vo vlasoch, horúce dni a ešte horúcejšie noci, mäkká tma a telo zaliate potom a túžbou...
aj keď je horúce, sladké, mámivé, dravé ako vášeň, ako rozkoš, ako hádky a odpúšťanie, ako priepasť nálad, pocitov a želaní...
os: no teda toto...pekne, mozno prave preto neviem opisat leto, lebo taketo som ho nikdy nezazil, kupaliska moc nemusim, letne lasky som nemal. Ostavaju mi len hviezdy a kotulanie sa...:))
j.d. tie hviezdy a to kotulanie je aj tak najkrajsie... :)))
jesen sa hra na vraha? jesen je vrah! som smutna, ze uz leto odchadza :((
z jesene sa mi paci akurat tento tvoj krasny prenadherny post.
OS toto o lete si vystrihnem z monitora a nalepim si to niekde blizko srdca. Je to presne tak... som namakko
Zverejnenie komentára