Past Tense

Cítim na špičke jazyka horkosť. Zmes lieskovcov a teplého piva. Na sklonku dňa ktorý odchádza a ja viem, že sem sa už nevrátim. Tam kde som raz bol je niekto iný. Prestupujem na mieste ktoré teraz vraj patrí mne. Striedanie pozícií, vymieňanie si úloh. Minulosť je v nedohľadne.Stráca sa. Prežité vymazáva jej kontúry, miznú v opare rokov. Trvá mi dlhšie kým si vybavím v pamäti to, čo som si chcel pamätať večne. Tváre ktoré som chcel ukryť v pamäti ako poklad ktorý z nej vylovím vtedy, keď pôjde o život. Tetoval som si ich horúcou ihlou ktorú som roztavil do biela. Teraz blednú. No možno sú spomienky ku mne len milosrdné a nechcú sa štverať po štyroch na povrch môjho vedomia, ktoré je deň čo deň zaplavované niečím novým.

Staré musí nachvíľu ustúpiť. Silnejší vyhráva a ten slabší stojí za rohom a snaží sa vykuknúť v momente kedy ho je vidieť čo najmenej. Minulosť hrá hru na neviditeľného. Občas vystrčí nos, občas špičky prstov a občas ukáže na okamih celú tvár. Pokúša osud, hrá na čas a skúša kým to vydržím. Keď ju zbadám, vtedy to zabolí. Dušou prebleskne bolesť, milióny drobných ihiel pripomenú miesto o ktorom som už myslel že som ho nadobro stratil. Že ho vymazal život a prítomnosť ktorá si nahovára že minulosť v nej nemá miesto. Dáva o sebe vedieť. Klepe mi vyziabnutými hánkami na svedomie. Potom prehovorí. Krutou rečou spomienok a minulosti. Nachvíľu mi pripomenie že utiecť sa pred sebou nedá.Bude tu vždy a bude nemilosrdne nastavovať zrkadlo ktoré nikdy neskresľuje. Odrážam to čo bolo. No viac vo vnútri bolí to, čo pretieklo pomedzi prsty a ostala len zovretá prázdna suchá päsť otočená k nebu a bezmocne hroziaca oblakom...