Vzdávam sa. Dvíham ruky k nebu a prosím Boha o pomoc. Kľačiac na kolenách cítim tvrdosť zeme a pod nohami cítim lepkavú krv porazených. Na čele cítim pot, stekajúci v tenkých pramienkoch kdesi dolu.Mieša sa s krvou na zemi a uzatvára tak kruh. Krvi a potu. Tak príznačný pre život a kľačanie na kolenách. Prosiac. Prozak. A tak.
Dlho nevydržím. Žačnem sa šmýkať a svaly začnú ochabovať. Tonus je sviňa. Nepustí. Viem, že raz začnem klesať a spadnem zase raz o čosi nižšie. Nemôžem povoliť. Treba držať. Silou vôle napínať svaly a láskou dušu ktorá drží len tak tak. Tik tak.
Srdce, ktoré vyťukáva čas bytia. Bytosti, ktorá kráča potme v rytme tlkotu. Riadim sa zvukom, zvykol som si nevidieť, zatvárať pred svetom oči a orientovať sa v priestore hmatom, sluchom a srdcom. Srdce začne zlyhávať ako prvé. Viem, že uši a ruky ho budú čochvíľa nasledovať. Orientácia sa postupne vytratí a ja budem cítiť bez zmyslu. Život ako prázdna čaša položená v prázdnej miestnosti v ktorej sa všetci tackáme.
Niekto sa k podstate dostane iba tak, bez rozmýšľania,nájde to čo považuje za šťastie. A tak sa jej bezostyšne zmocní a zhlboka sa napije. Iný o ňu zakopne pätou, iba tak. Pätou,ktorú zabudol na zemi. Ďalší začne vypočítavať rohy miestnosti alebo diabla, tvoriac teórie ktoré by ho dostali tam kam chce aby sa dostal. Niekto ostane stáť na mieste, šmátrajúc rukami okolo seba, necítiac nič čoho sa náhodou dotkne. Bez zmyslu točiac sa okolo vlastnej osi....Všetci sme spolu v jednej miestnosti z ktorej nikto nevie či naozaj vedú dvere von. Musíme sa v nej zrážať, stretávať, dotýkať a spoločne znášať úzkosť z uzavretého priestoru bytia...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
7 komentárov:
tak moj uzavrety priestor je napodiv biely a svetly...aj ked dost nechapem, ako je to mozne :)
medenka : to bude tym ze svet je asi farebny...
ešte sa nevzdávaj ...
blueska: ešte nie...
a ani neskor sa nevzdavaj...!
srdce, ktore vytukava cas bytia...
jd, mrazi ma z tvojich postov, su neskutocne dobre napisane...su neskutocne pravdive...a pocity tak zname...
Citam teda ako sa mas,ako zijes. Zda sa,ze nic moc.Nastastie pises medenke,ze svet je farebny. Znamena to,ze to vies,aj ked Tvoj svet je teraz cierny. Vies,ze su v zivote aj farby. Prajem Ti,aby sa Ti vratili do zivota,biela a potom vsetky,ruzova aj zlta a aj Tvoje prispevky potom budu take...tesim sa na ne,aj ked aj tieto su nadherne,citlive,dojimave...Mam Ta rada a budme uz v Brne na kapustnici bez hrci...
Zverejnenie komentára